EN
Posted by Yuval Noah Harari vo svojich knihách Sapiens a Homo deus venuje pasáž retrospektíve nedávnej minulosti z hľadiska existencie potenciálnych fungujúcich spoločenských systémov. Pred druhou svetovou vojnou boli na obzore tri takéto možnosti – liberálny kapitalizmus, ľavicový bolševizmus a pravicový nacizmus. Po druhej svetovej vojne ľudstvo škrtlo pravicový nacizmus, po roku 1968 i boľševizmus a ako konštatuje Harari v dnešnom globalizovanom svete čoraz viac ľudí zavrhuje i liberálny kapitalizmus a nevidí ho ako možnosť.
Potrebný upgrade liberálnej demokracie
Nedôvera v existujúci spoločenský systém je problém, ktorý skutočne v posledných rokoch počuť komunikovaný nielen ústami historikov a analytikov súčasnosti – ale človek sa s ním stretne i pri bežnom prehliadaní internetu v diskusných fórach a neraz i v facebookových postoch svojej komunity priateľov.
Príčiny nevábneho videnia budúcnosti v dikcii liberálneho kapitalizmu sú rôzne. V USA sú to podľa Timothyho Snydera a jeho diela Cesta do neslobody globalizáciou roztvárané nožnice príjmovej nerovnosti medzi strednou vrstvou a hornými desaťtisíc. Bohatí sa stávajú ešte bohatšími na úkor strednej a najnižšej spoločenskej vrstvy. Preto mal Trumpov volebný slogan Let’s make Amerika great again taký úspech. Jeho podporovatelia si spomenuli na Ameriku 40-tych až 70-tych rokov, kedy sa priepasť medzi najbohatšími a ostatnými zmenšovala.
Navyše, život v spoločnosti, v ktorej si typický príslušník strednej triedy – učiteľ po ukončení vzdelania nemôže dovoliť zaobstarať v niektorých oblastiach bývanie (napr. San Francisco) je proste frustrujúci. Snyder ďalej spomína závislosť obrovskej časti americkej populácie na antidepresívach ako problém, ktorý sa vymkol kontrole a takisto prispieva k negatívnym náladám.
U nás, naproti tomu panuje u určitej časti spoločnosti nostalgia, vyplývajúca zo straty istôt, ktoré boli asi jediným ale zato silným pozitívnym momentom režimu fungujúcemu v Československu do roku 89. Umelá – ale zato plná povinná zamestnanosť, rovnomerné rozdelenie majetku v spoločnosti, deklarovaná koncentrácia záujmu režimu na robotnícku triedu. To boli charakteristiky, za ktorými je mnohým ľuďom ľúto. V kombinácii s neistotou vyplývajúcou z kapitalistickej podstaty ekonomiky a mierou zodpovednosti, ktorú sloboda prináša sa mnoho ľudí cíti podvedených systémom. A to je ideálne podhubie na také extrémy ako fašistická strana v parlamente.
Ruská hrozba
Zmätenú situáciu ľudí vo svete naprieč liberálnymi demokraciami, zneužíva Rusko, ktoré je v modernej histórii kapitolou samo o sebe. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa dostal k moci bývalý člen KGB Putin, ktorý z Ruska spravil kleptokraciu v rukách pár vyvolených oligarchov. Rýchlo pochopil, že so spoločenským usporiadaním, ktoré vybudoval, nemá šancu súperiť čo sa zvyšovania životnej úrovne týka s demokraciami západného typu. Západnú spoločnosť si zobral za nepriateľa a začal systematicky a cielene rozleptávať slabé miesta liberálnej demokracie. Hybridná vojna, ktorú rozpútal výrazne prispela k víťazstvu Trumpa v amerických prezidentských voľbách a k odchodu Británie z Európskej únie.
Keď sa človek zamýšľa, ako z tohto marazmu von, neubráni sa narazeniu na to, čo sa s ľudstvom tiahne už odkedy prvý jaskynný človek ovalil kyjom suseda kvôli pečenému stehnu.
Boj o zdroje
Či ide o jednoduchú majetkovú kriminalitu, cez korupciu – od triviálneho uplácania v zdravotníctve či korupciou financovaný Putinov diktátorský režim alebo trebárs kriminalitu spojenú s drogami, vždy ide o to, že niekto chce nie legitímnym spôsobom získať zdroje, na úkor niekoho iného. Ak by existoval v spoločnosti jednoducho overiteľný konsezus na tom, či nejaká finančná transakcia je legitímna alebo nie, bolo by po 90% problémoch ľudstva. Takáto miera priehľadnosti a zdôvodniteľnosti jednotlivých krokov napríklad vo financovaní prezidentskej kampane kandidáta sa dosahuje úspešne už dnes, prostredníctvom transparentných účtov. Natíska sa otázka, či by sa nedala finančná transparentnosť nejako hlbšie implicitne zakódovať do samotného jadra spoločnosti.
Pootvorená databáza finančných tokov a majetkov v spoločnosti
Čo by sa stalo, keby existovala do veľkej miery voľne prístupná databáza ktorá by obsahovala všetky finančné toky a majetkové stavy spoločnosti? Hotovostné peniaze by zanikli. Keby si ktokoľvek mohol takmer kohokoľvek skontrolovať, ako prišiel k užívanému majetku? Na prvé počutie – nie príjemná predstava. Prečo by sa mal môj sused vŕtať v mojich príjmoch a vyzvedať? Treba si ale uvedomiť, aký obrovský dopad by malo niečo takéto, z dlhodobého a širšieho hľadiska globálnej spoločnosti. Nemusel by každý vidieť finančné toky každého, úplne by stačilo, keby každý člen spoločnosti v závislosti od výšky svojho verejného statusu musel delegovať určitý počet ľudí, ktorí by ho mohli kontrolovať. Samotný akt kontroly by bol takisto v systéme zaznamenávaný. Už len tá vedomosť, že každá finančná transakcia v spoločnosti je niekde aj s protihodnotou evidovaná, by bola obrovským mementom, vďaka ktorému by sa veľa nekalých vecí neudialo, pretože by bolo jasne zapísané v databáze čo sa stalo a bolo by len otázkou času kým by niekto na takú transakciu narazil.
Ako by napríklad Fico „zháňal peniaze vlastnou hlavou“, keď by takýto prevod musel byť zaznamenaný v systéme, aby mohol s peniazmi pracovať? Ako by Putin financoval svojich oligarchov, keby mu na majetok a finančné toky nazeralo kopec novinárov? Ako by Vám niekto mohol čokoľvek ukradnúť, keď by majetok bol neodškriepiteľne zapísaný vo Vašom registri majetku? A do registra majetku iného by sa mohol dostať len zaevidovanou transakciou s odkazom na protihodnotu? Ako by fungovali díleri drog, keby každý príjem hodnoty bol zaznamenaný a spätne dohľadateľný? Ako by napríklad mohol niekto vymýšlať báchorky o tom že je niekto platený Sorosom, keď by všetky finančné toky podozrievaného boli transparentné?
Dôsledky takého systému by boli nedozierne. Všetci by vedeli viac o všetkom. Priehľadnosť by spôsobila revolúciu v každom aspekte nielen ekonomického života ľudí. Ľudia by odrazu poznali nákupné a predajné ceny korporácií, čo by tlačilo na znižovanie cien. Obrovsky by to podporilo konkurenciu. Ak je v nejakom hospodárskom sektore nadpriemerná ziskovosť, ktorá dosiaľ nebola viditeľná, okamžite by sa doň nahrnula konkurencia. Akákoľvek ekonomická diskriminácia by bola minulosťou. Spoločnosť by bola konečne založená na stabilnom pilieri, ktorý by definitívne vylučoval akékoľvek zásadne otrasy v budúcnosti – na pravde samej.
Nie je napokon v 21. storočí na čase, aby sa ľudstvo zbavilo okov boja o materiálne statky? Nie je načase, aby konečne na celom svete existovala jedna globálna mena prijímaná všetkými? Nie je načase, aby spoločnosť mala ultimátny transparentný zdroj pravdy, na ktorý sa ktokoľvek môže kedykoľvek obrátiť?
Problémy typu fake news, korupcia, diktátorské režimy, daňové úniky, šedá ekonomika. Všetko by dostalo zásadný úder, pretože by bolo len otázkou analýzy databázy a bolo by jasné kto za koho kope a ako sa v skutočnosti veci majú. Odhaľovanie terorizmu by bolo hračkou, stačilo by sa pozrieť na sieť tokov vedúcich k odhalenému teroristovi a bola by okamžite odkrytá celá sieť. Takéto aktivity by sa stali nemožnými.
Existencia databázy finančných tokov by navyše spravila z pavedy ktorou makroekonómia momentálne je, serióznu vedu, opretú o každý jeden cent ktorý sa v ekonomike pretočil. Podávanie daňového priznania by bola otázka dvoch klikov v aplikácii.
Realizácia – blockchain v akcii
Realizácia takéhoto systému by po fundamentálnej technologickej zmene, ktorá nastala s objavením blockchainovej technológie a jej overením Bitcoinom, nemusela byť vôbec neuskutočniteľná. Blockchain je technológia decentralizovanej databázy, ktorá môže existovať nezávisle na viacerých miestach a zápisy v nej nie sú spätne meniteľné – pretože zápisy v čase B matematicky závisia od zápisov v čase A. Blockchain bol navrhnutý tak, aby bol principiálne nezničitelný, neregulovateľný a nemeniteľný. Táto jeho vlastnosť sa výborne hodí do celého konceptu.
Je jasné, že aby sa naplno prejavili výhody celého systému, musela by byť v systéme drvivá väčšina hospodárskeho života. Na začiatok by však úplne stačilo, keby sa systém z technologického hľadiska vyvinul – spolu s kryptomenou na ktorú by bol naviazaný. Stačilo by presvedčiť nejakých politicky angažovaných ľudí aby do systému vstúpili – a mohli deklarovať ja som čistý, totálne transparentný človek, ktorého finančné toky sú kontrolované množstvom ľudí a vďaka účasti v systéme pomáham spoločnosť urobiť lepšou. Politici, ktorí by takto stransparentnili svoj život, by mali nepriestrielný argument o čistote svojho minulého i budúceho konania. Ak by chcel niekto systém nejako obísť, bola by informácia o tom naveky uložená v jeho záznamoch a diskvalifikovalo by ho to z akýchkoľvek budúcich politických aktivít.
Systém by sa tak nabaľovaním čoraz väčšieho počtu ľudí a percenta finančných tokov v spoločnosti ako snehová guľa mohol stať postupne globálnym fenoménom. A čím by obsahoval viac ekonomiky spoločnosti, tým by sa jeho účinky umocňovali a bolo by jasné, že skutočne spĺňa očakávania.
Náklady na základnú funkčnosť by boli v rádoch stotisícov EUR, pričom úvodná investícia by mohla byť veľmi rýchlo vrátená po implementácii kryptomeny. Ľudia v systéme by za účasť v ňom zo začiatku platili a vyzbierané prostriedky by sa používali na financovanie zameniteľnosti kryptomeny k fiat menám, čím by sa budovala počiatočná dôvera v menu.
Je čas aby ľudstvo urobilo krok ďalej od zamestnávania sa nelegitímnym súbojom o majetok, krok ďalej od konšpiračných teórií, ktoré by sa buď preukázali finančnými tokmi alebo zmizli v prepadlisku dejín. Krok ďalej od skorumpovaných ľudí, ktorí trápia celé štáty a ohrozujú i globálnu stabilitu celého sveta. Krok, ktorý zamedzí malej korupcii v našom dennodennom živote ale zároveň i zabezpečí tými istými mechanizmami korupcii diktátorov.
Je čas zmeniť pravidlá spoločnosti. Dá sa to evolučným spôsobom, postupnými krokmi, postupným zavedením transparentnosti do ekonomického života každého z nás. Nástroje na všetko potrebné existujú. Treba len začať.
Visits: 614
