Jedným z najlepších fungujúcich mechanizmov v rámci ľudskej spoločnosti je trh a mechanizmus prispôsobovania cien k aktuálnemu stavu v prostredí.
Tento mechanizmus funguje veľmi jednoducho a asi preto je aj taký efektívny. Ak je po niečom veľký dopyt, cena statku rastie, čo odrádza ľudí, ktorí si ho plánovali zadovážiť – čo spôsobuje že si ho nakoniec kúpia prevažne tí, ktorí ho najviac potrebujú. Na strane ponuky vysoká cena stimuluje výrobcov statku aby zvýšili jeho výrobu, pretože vďaka jeho vysokej cene sa im viac oplatí ho vyrábať oproti ostatným statkom.
Trhové mechanizmy tak z oboch strán idú voči realite dostupnosti statku a vo väčšine prípadov rýchlo nastolujú ideálny stav – teda keď je uspokojená rozumná miera dopytu za cenu, s ktorou je ponuka spokojná.
Tento článok je snahou analyzovať tento mechanizmus a navrhnúť na rovnakých princípoch niečo, čo umožní efektívnejšie spolunažívanie ľudí. Pod efektívnejším spolunažívaním ľudí rozumiem riešenie problému nerovnomernej distribúcie statkov naprieč spoločnosťou. Je vysoko pravdepodobné, že ak by sa statky distribuovali ideálnejšie – teda bližšie k rovnomernosti, okamžite by sa všetka populácia planéty presunula do takého majetkového rozpoloženia, ktoré označujeme za strednú triedu v západnej spoločnosti.
V čom teda tkvie onen úspech trhu a trhových mechanizmov pri ideálnom párovaní dopytu s ponukou? Odpoveď je jednoduchá – tajomstvo trhu je v naprostej informačnej nasýtenosti všetkých účastníkov. Ku každému statku existuje jeden kúsok informácie, ktorý vo väčšine prípadov dokonale odzrkadľuje situáciu v realite. Je to cena daného statku. Ceny sú verejne známe, bohato komunikované a dostatočne flexibilné na to, aby sa všetci mohli zariadiť tak ako treba.
Ak chceme optimalizovať ľudské spolunažívanie, na podobnom princípe je potrebné postaviť i základy spoločnosti zajtrajška. Ak chceme, aby sa ľudia lepšie mohli orientovať pri svojom úsilí o spravodlivejšiu spoločnosť, je potrebné údaje, na základe ktorých je potrebné sa rozhodovať urobiť verejne prístupné. Dnešný stav, keď sú finačné toky a majetky skryté a v spoločnosti prevláda myšlienkové nastavenia – do mojich peňazí Vás ostatných nič, pripomína slepé kura, ktoré sa snaží nasýtiť náhodnými zobmi na zemi, kde ktosi rozsypal proso. Ak by sa finančné toky a majetky stali verejnou informáciou, situácia by sa zásadne zmenila. Takáto zmena by umožnila vybudovať spoločnosť, v ktorej by potreby každého jedného jednotlivca boli riešené podobnou efektívnosťou ako to robí trh v dobre fungujúcom kapitalizme. Nejde len o spravodlivejšiu deľbu majetku. Na ňu totiž hneď v druhom slede naväzuje pocit – áno, žijem v spoločnosti, ktorá je spravodlivá ku každému jednému svojmu členovi – a to že to tak naozaj je, si viem ľahko na vlastné oči skontrolovať. A takáto prípadná frustrácia/nefrustrácia môže hrať kľúčovú úlohu v konaní každého jednotlivca. Po pandémii COVIDU si vôbec nie je ťažké pri súčasnom búrlivom rozvoji technológií predstaviť, že nejaký frustrovaný biológ príde na ľahký spôsob ako celú civilizáciu poslať do doby kamennej. Ľudia môžu žiť v dokonale a napriek komplexnosti v spravodlivo riadenej spoločnosti. Jediné čo k tomu treba, je vytvoriť informačné podmienky na pôsobenie síl, ktoré sa o zbytok už postarajú.
Mojou odpoveďou na takúto výzvu zmeny spoločnosti, je projekt viditeľných peňazí. Jedná sa o startup, ktorý prostredníctvom vybudovania bankového informačného systému postaveného na novej kryptomene, bude vo svojom jadre obsahovať funkčnosť, ktorá transparentnosť financií a majetkov v spoločnosti umožní.
Visits: 488