EN
Posted by 3 výzvy dnešnej doby, ktorým som sa rozhodol venovať energiu. Od zmeny pravidiel spoločnosti, cez večný život až po pokrok v ontológii bytia.
Výzva číslo 1 – Mierna zmena pravidiel podľa ktorých funguje spoločnosť s dramatickým dopadom na efektivitu ľudského spolunažívania – zavedenie viditeľných peňazí
V profesijnom živote som programátorom. V programovaní je pomerne bežné, že po tom čo vytvoríte pre zákazníka nejakú funkčnosť a všetko funguje ako má, zamyslíte sa nad celým problémom ešte raz – tentokrát však už so všetkými skúsenosťami o ktoré ste bohatší oproti stavu keď ste začínali a naprogramujete celú vec pokiaľ okolnosti dovoľujú ešte raz, tentokrát už oveľa koncepčnejšie ako prvý krát. Viete už totiž, aké problémy Vás pri riešení problému čakajú, s akými výnimkami musí Váš systém vedieť pracovať atď. Tomuto procesu sa hovorí refaktoring. A tento proces refaktoringu s nadhľadom nad celým fungovaním spoločnosti naposledy robil Ježiš Kristus, pred 2000 rokmi. 2000 rokov ubehlo a počas nich sa nikto nezamyslel nad lepším, koncepčnejším spôsobom, ako by mohla ľudská spoločnosť fungovať.
Kristovo : „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ a „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ bol oproti Mojžišovmu desatoru pokrok, no od čias Nazaretského sa pravidlá spoločnosti vyvíjali viac menej samospádom.
Snažím sa povedať, že možno je načase po 2000 rokoch nadobúdania skúseností si zobrať odstup a snažiť sa navrhnúť, ako by ľudská spoločnosť mohla fungovať lepšie. Odpoveď na to, ako by mala ľudská spoločnosť tretieho tisícročia vyzerať, som prvý krát postrehol v texte amerického autora Neale Donalda Walscha, v knihe Hovory s Bohom 2. Knihu som si prečítal v polovici 90-tych rokov, v čase keď na Slovensku zúril divoký mečiarizmus a boj o práve privatizované majetky. Celá myšlienka je v princípe úplne jednoduchá. Peniaze podľa autora v rozvinutých spoločnostiach – teda takých, kde nikto nechce nič na úkor niekoho iného sú jednoducho plne transparentné a viditeľné. Inými slovami, každý v spoločnosti si môže zistiť a kedykoľvek overiť, kto má koľko peňazí, aké majetky a finančné toky atď. Ako informatikovi mi došlo, že takéto niečo by bolo zrealizovateľné zavedením bankového systému, ktorý by také informácie obsahoval a vedel ich poskytovať a zároveň by bol centrálnym zúčtovacím centrom celej spoločnosti. Ak Vás napadá asi tisíc dôvodov, prečo by to podľa Vás nemohlo fungovať, skúste najskôr pobrowsovať na https://viditelnepeniaze.sk, rozobral som tam myšlienku zľava sprava, zhora i zdola. Prípadne sa i zapíšte emailom na odoberanie newlettra, newsletter je pre mňa dôležitou bernou mincou toho, ako sa mi darí/nedarí oslovovať verejnosť.
Aby som to ale nakoniec uzavrel, myslím si, že prechod celej spoločnosti na transparentný finančný systém, kde peniaze a majetky a ich toky budú úplne viditeľné, je možno nielen niečim čo zlepší fungovanie ľudstva ako celku ale možno dokonca i nevyhnutnosťou. Umožní to totiž zaviesť kontrolné mechanizmy na neuralgické body spoločnosti, ktorých stráženie môže byť kritické a klasický kapitalizmus ich ochranu vôbec nerieši. Ako najokatejší príklad mi napadá, že vďaka viditeľnými peniazom by bolo možné oveľa lepšie kontrolovať, čo naozaj robia napríklad biologické laboratória schopné napríklad vyvinuť nový smrteľný vírus.
Výzva číslo 2 – Pokrok v medicíne, ktorý bude viesť k schopnosti liečiť všetky choroby, dokonca i starobu – dosiahnutie večného života
Najväčšou podnikateľskou príležitosťou dnešnej doby podľa mňa nie sú autonómne elektrické autá ale niečo, čo rieši potreby každého človeka oveľa osobnejšie a intímnejšie ako nejaký cool materiálový statok. Pokrok vo všetkých vedách, totiž hádže svetlo na jednu cestu, ktorá sa skôr alebo neskôr stane realitou. Mám na mysli pokrok v medicíne. Ale nielen v liečení chorôb. Od schopnosti vyliečiť akúkoľvek chorobu, je totiž iba malý krôčik zvrátiť i biologické procesy v tele človeka – teda zastaviť proces starnutia – či i priamo obrátiť chod biologických hodín človeka.
Ako informatik, vidím v tomto riešení problému, ktorý sa týka každého jedného človeka pre softvérové technológie enormný potenciál realizácie. Problémom medicíny je totiž spätná väzba. Lekár Vám nevie v skutočnosti so 100% istotou nikdy povedať, ako bude Vaše telo naozaj reagovať na nejaký liek. A už vôbec nie nič o tom, aké budete mať vedľajšie účinky ak ho budete brať 10 rokov v kuse. Softvérové modely tela by tento problém vedeli riešiť. Softvérový model ľudského tela je totiž systém, ktorý vie vypočítať, ako sa nejaká časť tela za určitých vonkajších podmienok zachová. Takáto virtuálizácia ľudského tela, sa stane svätým grálom medicíny. Vďaka možnosti odskúšať si ako bude telo reagovať na rôzne chemické látky či liečbu, dostanú lekári do rúk nástroj, vďaka ktorému budú dokonale ovládať každú jednu bunku ľudského tela.
O vlastné zdravie sa intenzívne zaujíma každý človek a akýkoľvek posun v tejto oblasti bude odmenený obrovským podnikateľským úspechom. Je dokonca možné, že všeobecnú umelú inteligenciu sa podarí skôr dosiahnuť tým spôsobom, že sa budeme snažiť simulovať chémiu a procesy v ľudskom mozgu ako budovaním umelých neurónových sietí.
Aby som zaradil záver z tejto výzvy pod nadpis celého článku, tak si myslím, že ak by sa mi podarilo zarobiť dostatočné množstvá peňazí na prvom kroku na to aby som mohol zaplatiť hoc i niekoľko desiatok rokov trvajúci výskum z výzvy 2, bolo by možné výzvu zrealizovať. Je mi jasné že tejto príležitosti sa bez ohľadu na mňa chytia šikovní podnikatelia, ak by som však na celú vec išiel systematicky a s pohľadom upreným na cieľ, celý proces by sa dal určite skrátiť o jednotky rokov. To môže pre ľudí mojej generácie znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Opravujem, rozdiel medzi večným životom a smrťou.
Myslím si, že celá myšlienka je zrealizovateľná v priebehu 20 rokov obdobným spôsobom ako bolo zrealizované prečítanie ľudského genónmu. Na prelome tisícročí boli odhadované náklady na prečítanie genómu jednotlivca miliardu dolárov. O 20 rokov na to sa genetické sekvencovanie robí komerčne za 1000 eur. To čo popisujem je síce o rád náročnejšia úloha, avšak je ju možné vykonávať s o 20 rokov novšími technológiami.
Výzva číslo 3 – Pokrok v ontológii bytia – dosiahnutie 100% dôkazu, že vonkajší svet a ľudia navôkol sú skutoční rovnako ako ja – vyriešenie problému samoty
Táto výzva sa dotýka charakteristiky života a bytia, ktorá je podľa mňa najväčším prekliatím ale i zároveň najväčším požehnaním človeka a bytia ako takého. Predpokladám, že tomuto odstavcu budú ľudia málo rozumieť. Moji vrstevníci väčšinou majú plné ruky práce s postaraním sa o svoje okolie, ktoré je na nich závislé – mám na mysli rodičovstvo. Ak má človek takéto starosti, na konci dňa je rád, že je rád a akékoľvek rozjímania tohto druhu nad nesmrteľnosťou chrústa sa mu budú javiť ako nezmyselné a zbytočné. Situácia sa však dramaticky zmení ak sa naozaj podarí dosiahnuť výzvu z bodu 2 a ľudia budú žiť neobmedzene dlho. Deti vyrastú a odídu, je dokonca možné že kvôli obmedzeným zdrojom planéty nebude možné mať neobmedzený počet detí ako je to v súčasnosti. Ľudia po prekonaní úvodnej životnej fázy budú mať ďalšie deti iba výnimočne. Budú mať viacej času na introspekciu a pozorovanie svojho vnútra.
Keďže táto časť článku je s vysokou pravdepodobnosťou nadmieru osobná, bolo by asi namieste uviesť perspektívu mojej osobnej situácie. Mám 42 rokov, vďaka skleróze multiplex som pripútaný na invalidný vozík a je pravdepodobné, že choroba ešte nepovedala posledné slovo. Za takýchto okolností by som musel byť mierne šialený, aby som nabral odvahu založiť si rodinu. Snažím sa vysvetliť, že moja osobná situácia je dosť špecifická a možno uvažujem aj nad vecami kam normálne mysel človeka nezablúdi.
Človek má o veľmi málo veciach absolútnu 100% istotu. Jednou z vecí ktoré do tohto privilegovaného zoznamu patria, je René Descartovo: “Myslím, teda som.“ Ak totiž platí elementárna logika, z faktu, ktorý aktuálne človek zažíva – teda že myslí, nutne vyplýva že musí byť skutočnou entitou, keďže produkuje myslenie. Drvivá väčšina ostatných vecí v živote, je na míle vzdialená istote ktorú má človek o svojom bytí. Vnímanie človeka a realita môžu byť od seba vzdialené ako pocity človeka ktorý vníma iba tiene v povestnej Platónovej jaskyni. Človek o svojom okolí môže vedieť iba to, čo mu sprostredkujú jeho zmysly. Ak napríklad máte vo vnímaní nejakú chybu – napríklad ste farboslepý, nikdy nepochopíte ako vidia svet zdraví ľudia. Teoreticky vonkajší svet nemusí byť vôbec skutočný, stačí aby sa tak javil Vašim zmyslom. Inými slovami, človek nemá o svojom okolí žiaden dôkaz, všetko vôkol neho nemusí byť reálne, stačí aby ho kontinuálne klamali zmysly. Myslím si, že najväčší kvalitatívny skok vo vnímaní, ktorý možno môže človek zažiť, je získanie istoty rovnakej kvality akú ma poznanie o tom že je, získanie istoty o tom, že to na čom mu vo vonkajšom svete záleží je naozaj tak skutočné tak ako on sám. Ak sa mi takúto istotu podarí o vonkajšom svete získať, len si sadnem a budem od úľavy tri dni plakať. Je nanajvýš strašidelné a skľučujúce, že nemáme žiadnu istotu vôbec o bytí toho, na čom nám najviac záleží.
V úvode tejto výzvy som napísal, že to, že človek istotu o okolí nemá je nielen jeho najväčším prekliatím ale i požehnaním. Požehnaním preto, že ak sa vedecky pokročí v tejto otázke možno dospejeme do bodu, kedy bude možné identity mysle takpovediac ulúpiť. Ak teraz máte miliardára, nikdy sa nestane, že by zjedol miliardu hamburgerov a mal z nich osoh ako hromadný osoh miliardy jednotlivých ľudí ktorí zjedli jeden hamburger. Ak bude možné dokázať takpovediac ulúpiť mysel iného človeka a dosiahnuť tak istotu, že ten človek je taký skutočný ako ste skutočný aj Vy, možno bude možné zažívať kumulatívne pôžitky ľudí, ktorých mysel ste ulúpili. Preto môže byť takýto vedecký pokrok dvojsečnou zbraňou.
Záver
Popísal som tri výzvy, ktorým ak bude trocha síl a vôle som sa rozhodol venovať svoju energiu. Na prvej výzve pracujem na pozadí premýšľaním už od polovice 90tych rokov. Konkrétne kroky k zavedeniu viditeľných peňazí som začal robiť pred zhruba rokom – založením webovej stránky k myšlienke a vývojom softvéru, na ktorom by mohol systém viditeľných peňazí bežať. Druhá výzva nadväzuje na potencionálny úspech prvej. Ak sa podarí finančne preraziť s prvou, investujem potrebnú časť disponibilných zdrojov na vývoj softvérových modelov ľudského tela.
Tretia výzva je jediná v ktorej zatiaľ nie je vidno svetlo na konci tunela. Závisí od vedeckého pokroku, ktorý sa nedá predpovedať, môže byť za rohom ale i v horizonte tisícročí. Podobne by však človek 18. storočia odhadol funkčnosti dnešných mobilov a internetu.
Views: 647
3 komentáre