Baník a syn – dôkaz že transparentnosť v rámci firmy môže fungovať

English version

Nedávno som narazil na video, v ktorom istý podnikateľ popisuje, ako vyriešil riadenie a rozhodovanie vo svojej firme. Rozhodovanie napríklad o míňaní firemných zdrojov je delegované na najnižšiu úroveň, pričom koncoví zamestnanci sú motivovaní správať sa z pohľadu firmy i zákazky čo najefektívnejšie, vďaka tomu, že vedia, že 60% zisku firmy sa prerozdeľuje späť zamestnancom.

Link na video:

Základným motívom, ktorý Fera Baníka k takejto konštelácii firmy viedol, bol prozaický. Jeho vlastnými slovami : “Chcem mať svätý pokoj.“ Pred pár rokmi ho hnevalo, že ako majiteľ firmy je zahltený rozhodovaním vo veciach každého trochu väčšieho problému, ktorý sa počas behu firmy vyskytol – čo znamenalo riešiť stovky hovorov denne pri 50tich zamestnancoch. Začal teda rozmýšľať ako nastaviť incentívy vo firme tak, aby sa každý zamestnanec rozhodoval tak, ako by sa v danej situácii rozhodol on sám. Pochopil, že za týmto účelom sa musí stať ekonomika celej firmy i danej zákazky plne transparentná a zamestnanec sa musí stať spolupodielnikom na zisku. Jeho zamestnanci sa vďaka tomu, že vidia úplnú ekonomiku zákazky na ktorej práve pracujú rozhodujú autonómne a tak, aby to z pohľadu spokojnosti zákazníka a zároveň zisku firmy bolo optimálne.

Skrotené náklady

Typickým príkladom optimálnejšieho rozhodovania je napríklad rozhodovanie pri realizácii zákazky – pri inštaláciách v prípade potreby obísť nejaký zvod je možné postupovať dvomi spôsobmi – rúru ohnúť, čo stojí iba námahu zamestnanca, alebo použiť koleno niekedy až za desiatky eur. Ferovi zamestnanci vďaka vidine ušetrených nákladov sa rozhodujú optimálne i bez toho aby ich vodil za ruku. V prípade, že sa napríklad zákazka z nejakého dôvodu finančne alebo časovo naťahuje, zamestnanci toto vidia v systémoch spoločnosti a situáciu okamžite v prípade potreby eskalujú. To spôsobí okamžité prehodnotenie zákazky v spolupráci so zákazníkom. Nestáva sa tak, že by zákazky boli kvôli prieťahom v mínuse.

Ďaľším pekným príkladom na ktorom je vidno, že Ferovi veci fungujú lepšie je situácia, kedy zamestnanci navrhli, že by bolo dobré kúpiť do firmy kávomat, pretože veľa času každý deň trávia na benzínovej pumpe práve kvôli káve. Zohnali teda kávomat, stáli pred otázkou ako kávu spoplatniť. Najskôr skúsili nechať kávu zadarmo, čo sa ale rýchlo ukázalo ako nie dobré rozhodnutie, kvôli nadspotrebe kávy – plnenie kávomatu by totiž v takomto móde stálo 8000 EUR ročne. Akonáhle sa toto zistilo, zamestnanci sami iniciovali zvýšenie ceny kávy na 20 centov – čo spotrebu kávy znížilo a takisto náklady na plnenie kávomatu.

Kolegialita v delení ziskov

Majiteľ ducha férovosti a kolegiality pestuje vo firme aj špeciálnymi akciami, ako je napríklad verejné vyzdvihovanie určitých pozitívnych skutkov, ktoré sa pri realizácii nejakej zákazky udiali. To, že sa podarilo vypestovať i značne silnejšiu kolegialitu ako je bežné, dokazuje i príbeh o tom, ako sa zachovali zamestnanci jedného oddelenia voči kolegom z iného. Pri prepočítavaní ziskovosti jedného oddelenia sa zistilo, že rozdeľovací kľúč pre oddelenie bol zle nastavený a oddelenie vďaka tomu malo ísť do mínusu. Bolo však vidno, že chyba bola naozaj iba v zle nastavenom pomere. Zamestnanci oddelenia ktoré na tomto malo profitovať toto ale uznali, a kľúč prerozdelenia sa dobrovoľne zmenil.

Obavy zo skopírovania firmy

Fero sa podľa vlastných slov nebojí prílišnej transparentnosti, ktorá by mohla viesť ku skopírovaniu jeho podnikania. Veci ma totiž nastavené tak, že keď si napríklad jeho zamestnanec zráta, koľko by zarobil keby mu napríklad prebral lepšími cenami zákazníkov a zároveň odrátal náklady ktoré by ho stál marketing, telefonická podpora zákazníkov a ďalšie náklady potrebné na úspešný beh firmy, tak by zistil, že v súčasnej pozícii mu to vychádza lepšie. Podľa slov majiteľa je každý jeho zamestnanec v akomsi ekvilibriu maximálneho zárobku a zároveň maximálneho pohodlia, vďaka ktorému je napríklad zabezpečené že po pracovnej dobe a cez víkendy sa nepracuje.  

Záver

Príbeh firmy Baník a syn je z môjho pohľadu unikátny. Na reálnom živote totiž dokazuje, že úplná transparentnosť firmy minimálne ku svojim zamestnancom je nielen možná ale dokonca pre pokoj a spokojnosť majiteľa a zamestnancov i prospešná. Pán Baník junior defacto implementoval základné črty Viditeľných Peňazí na svojej firme. Tak ako momentálne funguje jeho firma, raz bude fungovať väčšina firiem. Takýto model je budúcnosť, pretože je v ňom pozícia každého jedného človeka maximalizovaná a preto stabilná. Neviem si predstaviť výhodnejšieho zamestnávateľa ako niekoho, kto Vám garantuje že 60% zisku firmy sa rozdelí späť zamestnancom a vzápätí to i dodrží.

Koniec špekulovania a vymýšlania ako si na úkor ostatných ukoristiť u majiteľa čo najväčší plat – Váš plat bude závisieť čisto od toho akú hodnotu firme prinášate a všetci Vaši kolegovia budú túto informáciu vedieť a prípadné námietky budú vysvetlené Vašou pridanou hodnotou pre firmu. Takéto prostredie kde sa nič netají je ideálnym podhubím pre rast kolegiality, ideálnym priestorom pre realizáciu sa tým najšikovnejším a do spoločnosti ako celku prináša vzor na ktorý môže zvyšok spoločnosti vzhliadať a inšpirovať sa ním. Takéhoto krištálovo čistého ducha vzájomnosti a férovej spolupráce potrebujeme v spoločnosti ako soľ. Držím firme palce nielen preto, že je živým dôkazom minimálne parciálnej správnosti myšlienky Viditeľných Peňazí, ale proste preto, že takto majú moderní ľudia 21. storočia spolu fungovať a vychádzať.

Visits: 19